Žiariace vlajky v mysli človeka

V článku pre aktívny, pružný mozog vyberám základné kľúčové slová: had – drvička železa – dreva, pre účasť na lampiónovom sprievode kráčať vpred ako mažoretka, pripomína aj pozdrav Hitlera z druhej svetovej vojny, vztyčuje v človeku vlajku pokroku, ako zapálený olympijský oheň, pre spracovanie energie plodnosti života človeka, na planéte Zem. Všetko má jeden styčný bod, je to dotyk detskej zvedavosti, ktorý je ohňom trávenia, preto všetko nepoznané odsuňme od seba na dva metre, pre priestor nového semena, aby sme ho neušliapali – tak si vytvoríme mólo – výstavku, stíšme sa, na ústach majme telepatické rúško, aby sa nová energia – materiál pokroku nevystrašil, lebo blokuje – paralyzuje telo. Očami pozorujme svoje telo, nastražme uši a pomaly tíško dýchajme, aby sa sústo takzvanej neľudskosti, rozložilo na všetky možné kúsky. Takto spracovaná energia, predstaví diel za dielom pre celú kompletizáciu v jeden dokonalý celok a týmto pohľadom prekonáme: strach, zlosť, obavy, všetko strávime – rozložíme ako had svoju korisť pre vitalitu svojho tela. Pochopiť treba, že myseľ je drvičkou železa, dreva, nechajme všetko rozdrviť, rozložiť na márne kúsky, aby sme spoznali zloženie nového pokrokového výrobku, tak sa každý sval tela v človeku posilní, nasaje cez pokožku s Univerzum nový systém, a následne myseľ podá zo svojho vnútra spracovaný nápad, kde človek podá patričný výkon svojou vytrvalosťou. So všetkým sa človek potrebuje detailne zoznámiť, mať informáciu pre pokrok, lebo nevedomosť neospravedlňuje, pokrok vyžaduje strávenie a tak sa vynájdeme novým reálnym nápadom, posilňujeme inteligenciu seba a blížnych na planéte Zem. Ako hlboko človek chce poznávať Božskú dokonalosť Univerzum, rozhodnutie je ponechané na každom jedincovi, uvedomiť si, že spracovaný materiál: strach, zlosť, obavy podporuje rozvoj kapacity mozgu, pre následné posilnenie náradia tela:

  1. žiť zo dňa na deň, je jednou z možností, je to čakanie na smrť: dlávením sa, udusiť telo pri nespracovanom materiáli pre rast človeka
  2. zostať nedotknutí vo zvieracích pudoch žiarlivého, neprajného sebectva, privlastňovať si niečo, čo sa nám podarilo vybudovať, robiť nepriestrelnú stenu, kde pokrok ľudstva sa uzatvára – krpatie, energeticky sa požierajú energie, dlávia sa, prestali rásť, odstrihli sa od Božej dokonalosti.
  3. byť prebudení človekom, ktorý túži po žití skutočnej charizmatickej chvíli svojho života so svojimi blížnymi, poznávať Boží cit lásky a následne sa deliť o Boží cit lásky odovzdávaním informácií – skúsenosti, preto potrebujeme používať rozum, slobodnú vôľu – dar od Boha Univerzum: Učíme sa poznávať Boží cit lásky, v tichosti sa prizeráme ako nám trávi myseľ, spracováva triašky, strachy, zlosti, obavy. Odovzdávanie informácií odbornosti je známkou dobrého trávenia, trávi nám telo, náradie pre myseľ človeka.

Poďme sa učiť ľudskosti, rozpoznávať pozdrav Hitlera, ktorý ponúka dve možnosti: zatláčať mŕtve oči – dláviť sa, zastavuje sa pokrok, telo sa pri dlávení rozsype ako domček z karát, alebo sa odsunie energia na pomyslené dva metre, pre priestor nového semena, aby sme ho neušliapali – tak si vytvoríme mólo – výstavku, stíšme sa, aby myseľ človeka mala čas stráviť – prijať informáciu. Premýšľaním si myseľ obzerá situáciu z blízka, tak zvedavosťou zapáli svoj osobný lampión, so svojimi blížnymi poznáva nové, pri zvedavosti blížnych vznikne olympijský oheň, kde v človeku veje mierová vlajka – všade, kde vkročí je vítaný. Učíme sa energiu rozložiť na najmenšie čiastočky a tým sa brúsi mozog, skladá a rozkladá najmenšie čiastočky do jedného celku ako puzzle. S energiou pokroku pracujeme podľa zadania hĺbky vízie s úmyslom citu človeka, aký životný cieľ cesty prijal a vryl sa mu do mozgu, v takomto cieli vidíme pracovať človeka, ktorý obhajuje Božiu pravdu na svojom vlastnom tele, vo svojom živote:

  1. srdce uzamknuté: mňa sa to netýka: človek zanedbáva posvätný olympijský oheň života, je ako lampión bez sviečky – kráča bez vztýčenej poznávacej vlajky – s pozdravom Hitlera, sám si zatláča vypleštené oči, dlávi sa pohľadom na pokrok, nevidí, nepočuje materinský cit pokroku, z jeho úst sa sype kritika, je to známka vyvesenej čiernej vlajky, človek sám seba zatracuje
  2. srdce z kameňa: hlavná priorita človeka je, aké výhody pre mňa samého z danej situácie vyplynú: takýto človek je zaradený do mimomaternicového tehotenstva – vytvára okolo seba otrokársku spoločnosť – je to človek zviera v ľudskej koži, horí mu vyvesená červená vlajka – horí, páli si krv, informácie pokroku, pre vlastné túžby z osobných radovánok, za ním zostáva spúšť kamenného srdca pre rodinu, pre okolie, pre obec, pre štát, pre planétu Zem, takíto ľudia sú kanibalmi – s pozdravom Hitlera, podmania si všetko ako vojnovú korisť, udržiavajú človeka v krutom strachu, zlosti, obáv, sú v očiach blížnych zlodejmi mieru pre zajtrajšok, ponúkajú, vytvárajú úmyselný strach, zlosť, obavy: takíto ľudia majú vztýčenú pirátsku vlajku – sebadeštrukcie
  3. srdce večného milosrdenstva: takéto srdce človeka, má sústavne otvorenú myseľ k večnému blahu – všetko vylepšuje, spoločne s blížnymi rastie v osobnom rozkvete, v Božskom objatí na planéte Zem. Tvorivý človek si je vedomý, že planéta Zem je darom pre človeka, vytvára si priestor pre osobné získanie sebadôvery, venovaný raj od Boha Univerzum pre človeka: človek požehnaný od Boha Univerzum – kráča s vlajkou prírody, podľa kolobehu života. Vie, kedy je zima, vztýči vlajku bielu, vie, že vtedy ho všetko v mysli a v tele trasie – ako drvička kovu. Pomaly sa stíši, upokojuje myseľ, aby sa vnútro tela zoznámilo s každou časticou nového nepoznaného celku, tak svoju nevedomosť pokorí – vztýčenú bielu vlajku a príjme nový nápad pokroku – radosť pre seba, pre rodinu, pre priateľov, pre okolie, pre štát, pre planétu Zem „vztýčenú zelenú vlajku“, ako radosť detí na lampiónovom sprievode, poznávať svetielka lampiónov, vidieť a počuť hudbu remesiel – profesií, všetko tu má presne určený priestor v určitom časopriestore. Slovo sa v časopriestore overuje praxou, to už nám veje dúhová vlajka leta – rozkvitá príroda, remeslo – profesia človeka vedome omladzuje novým šťastným detským smiechom „všetko patrí všetkým“, spoločná radosť hostiny úspechu a zdarný pokrok ľudstva je v Božom objatí. Kto chce rýchlo rásť, učí sa míľovými krokmi od majstrov základy citu k remeslu. Skutoční majstri, pred slimačím tempom majú rešpekt, citlivo podporujú vynálezy s úmyslom rozvoja prebúdzať nové remeslá – profesie, poznávať novú mozgovú kapacitu spojitosť s Bohom Univerzum, aby všetko malo šťastný zdravý pôrod pre nové hry na planéte Zem. Všetko má mierovú vlajku Božskej dokonalej kvality, keď sa tomu vytvorí zdravý priestor, hovoríme tomu, že má zdravú maternicu. Je to dotyk zdravej láskyplnej matky, kde stíšením cíti každý pohyb tela, telepaticky číta z knihy Univerzum, kde je všetko zapísané pre pokrok a dokonalosť tvorivého Boha Univerzum, používať nové mozgové závity rozumu, pre zdravý chod tela. Cieľom cesty je vyvesiť zlatú vlajku, byť odborníkom v odbore – profesii, mať na mysli, že všetko sa dá, keď sa stíšim a dám čas rozumu vyhodnotiť správne situáciu.

Rozhodnutie voľby patrí človeku, či ho opantala, zaslepila túžba zostať zvieraťom v ľudskej koži ako kanibal, alebo chce žiť v radostnom mieri, tak kanibalov – chorých ľudí bez štiepeného citu lásky ponúkne sa čas, na vyliečenie prebudenia sa, tak následne prebudíme nové informácie, aby sme sa všetci učili tvorivej láske, to je známkou inteligentných ľudí pre planétu Zem.

Láskyplná matka Univerzum, uzdraví planétu Zem, až si človek uvedomí svoju pravú kvalitu života, žiť radostný život pre vyššie ciele pokroku Boha Otca Univerzum.

S pozdravom a úctou Anna Matejová www.immanuel.eu

V Bardejove: 24.04.2021

Vytlačiť Vytlačiť