Každá situácia je novou fotografiou, ktorú rozum zaznamenáva a treba ju vyvolať v tmavej komore. Kritikou púšťame svetlo do tmavej komory – vypálime obraz – fotografia je svetlom zničená. Človek je vývoj – vývojka, kde stíšením sa, vidí jasné fotografie – hlasité filmy pokroku.
Tu ma napadá úryvok kostolnej piesne: ,,ale o tajomstve pochybovať nesmiem, Ja ho vždy vyznávam /premýšľam v tmavej komore pri vyvolávaní nových fotografií – nasadiť si špeciálne okuliare pri zatmení slnka / spasiteľa môjho“ – použitá detská zvedavosť – originálna duša
Dnešný dátum 12.04.2024 /12. apríl 2024/ nám vysvetľuje, ako používať dušu: ,,tmavú komoru pre vyvolávanie fotográfií, alebo ako pozerať priamo do slnka, aby nám to nevypálilo kráter, s následkom oslepnutia rozumu“
- 2 x 0. = stáť na pevných základoch pri používaní duše – vyvolávaní nového filmu v tmavých komorách: ,,to čo počujem/š/, vidím/š/ má hmatateľnú chuť čuchu“ – daru dychu života, odvalenie kameňa päť – cípej hviezdy pre poznanie /program 8,9,10, 11/
- 1 x 1. = som/si/ Božím dieťaťom pre nové pokrokové ciele s jasnými pravidlami
- 3 x 2. = stíšim/š/ sa, som/si/ vo vývojovej fáze, chcem/š/ byť v obraze
- 2 x 4. = pre plodnosť života, každá emócia prechádza čiernou komorou, som/si/ filmom, ktorý si vyvoláva každý sám. Vidíme a počujeme ako hmatajú, chutnajú a čuchom sa spoznávajú ľudia vo vývojovej fáze: ,,v červenom svetle“ mať svetlo: ,,čierne na bielom“ poznávanie pokroku
S pozdravom a úctou Anna Matejová www.immanuel.eu
V Bardejove: 12.04.2024 /12. apríl 2024/
