Pane Bože môj, Ty má cez môjho blížneho uzdravuješ, jadrom mojej duše.
1. Dal si mi čuch, hľadať špecifickú stopu vône môjho blížneho, aby som poznával zrelú vôňu nového, nepoznaného, aby som blížneho vedel prijať, zvládal moje emócie: „chémiu.“
2. Dal si mi sluch, tón špecifickej hudby, aby som počul tu najkrajšiu hudbu života, aby som prijal svoju a blížneho vypočítavosť: „matematiku.“
3. Dal si mi rozum, aby som krásu vône a hudby dobre pamätal a za úlohu si mi dal poznávať celý chod zrelosti – zima, klíčivosti – jar, pestovania – leto, overovať zrelosť vône, nachádzať tu najkrajšiu chuť života – jeseň. Za celý proces rastu, ďakujem, aby mi nič neprezrelo, ale sa správne uložilo do mojich sýpok – buniek v tele. Rozumom si ukladám, aj blížny si ukladá svoju jadrovú fyziku: „DNA.“
4. Dal si mi hmat, aby som mohol overovať pravdivé slová. Kedykoľvek a kdekoľvek môžem otvárať časopriestor, počuť dotyk svojho blížneho. Všetko sa začína a končí v srdci, ako na obežnej dráhe okolo zeme. Preto si mi dal kontrolky – orgány v tele ako zemepis.
5. Dal si mi chuť, aby som chutnal slová v praxi. Chuť slov zaznamenajú moje dejiny, aby sa ma mohli moji blížni v čase, priestore dotýkať, ako sa Ja dotýkam ich. Učím sa telepatiou a učenie zanechávam, aby sa mohli odo mňa blížni učiť. Určujem v prítomnej chvíli svoju kvalitu chute, po ktorej sa blížni rozhodnú kráčať, podľa slobodnej vôle.
6. Dal si mi zrak, aby som videl, ako som sa v živote obracal, tu rozpráva moja biológia tela v časopriestore oslavujú ma moji potomkovia i moji nadšenci.
7. Dal si mi dušu, zázračného džina, plní mi každý úmysel, plní mi moje sny.
A:Uvedomujem si, že myseľ je moja sýpka dedičná, preto potrebujem prosiť, odpúšťať- resetovať a ďakovať aj za svojich predkov. Zvládam zimu môjho života.
B: Viem, že slová ovplyvňujú podvedomie. Viem, že v slove mám hľadať novú jar, novú pravdu, voláme ju receptúra. Zvládam jar môjho života.
C: Viem, že skutky sú večné, preto ich potrebujem robiť s láskou. Zvládam leto môjho života.
D: Viem, že moji blížni sú moji boží poslovia, moja karma pokroku mojej jesene života, mojej zrelosti. Zvládam jeseň môjho života.
1. Prosím o silu zhovievavosti, kým upravím, utíšim svoju myseľ, aby moja duša zacítila, určila pach, čuch DNA človeka, zvládam svoju chémiu.
2. Prosím vrúcne o nežné slovo, šepot lahodných slov duše, aby som svojho blížneho vedel prijať, aktivujem, vytváram priestor v časopriestore, tak má môj blížny časom pochopí. Prijme ma, tak zvládnem svoju vypočítavosť, svoju matematiku.
3. Prosím vrúcne, aby som pochopil celok. Deň: možnosť užívať môj mozog. Chápať, byť vedomý. NOC: používať vo svojej tichosti dušu – dokonalý internet, objavovať tajomstvá, môcť používať a meniť svoju fyziku: DNA.
4. Viem, že SLOVO posilňuje môj zemepis – moje orgány v tele, cez mojich blížnych.
5. Viem, že premena každého slova na skutok zasiahla, zasahuje a bude zasahovať moje orgány. Prosím o stíšenie, každý môj dotyk sa časom prejaví. Prítomný dotyk sa rýchlo míňa, zrazu už je napísaný môj dejepis, moje dejiny.
6. Viem, že moja biológia funguje na radosti mojich skutkov, kde sa so mnou tešia moji blížni.
7. Prosím, aby moje skutky vedeli blížni prijať, radovať sa z nich. Verím, že sa medzi blížnymi nájdu aj učni, ktorí budú chcieť v mojich šľapajach pokračovať, aby som si mohol oddýchnuť. Tak moja duša radosti, oslávi boha, dar duše.
V Bardejove 24.04.2019
S pozdravom a úctou Matejová