Prvýkrát vysmeje ťa, tvoja vlastná myseľ, keď tvoj rozum, pri daných okolnostiach nepoužije citoslovce wáu.
Stíš sa, tvoj rozum prechádza spúšťou besnoty vedomou, podvedomou, dedičnou, karmickou, si bohom prvýkrát skúšaný, aby si obhájil svoju vlastnú myseľ, vyhral prvú svetovú vojnu, bohom pripravenú, pre každého človeka na zemi, obhájiť svetový mier mysle: „Zachovať si pokojnú myseľ.“
Druhýkrát ťa vysmeje tvoje vlastné slovo, alebo slovo blížneho, keď tvoj jazyk, pri daných okolnostiach nekričí citoslovce wáu.
Stíš sa, tvoj jazyk prechádza spúšťou besnoty vedomou, podvedomou, dedičnou, karmickou, si bohom druhýkrát skúšaný, aby si obhájil v sebe slovo, vyhral druhú svetovú vojnu, bohom pripravenú, pre každého človeka na zemi, obhájiť svetový mier slova: „Pokojné slovo, vyjadruje celok úspechu. Vnímaš ho, ako súčasť overenej receptúry.“
Tretíkrát ťa vysmeje tvoj vlastný skutok, pri danej situácii, nie si pyšný na seba, ani blížny nekričí wáu.
Stíš sa, tvoj skutok pohybu prechádza spúšťou besnoty vedomou, podvedomou, dedičnou, karmickou, si bohom tretíkrát skúšaný, aby si obhájil svoj skutok, vyhral tretiu svetovú vojnu, bohom pripravenú pre každého človeka na zemi, obhájiť kvalitu skutku, prinášať ľuďom svetový mier. Úspech skutku kričí sám citoslovce wáááu.
Štvrtýkrát, si bohom požehnaný, aby si rozvíjal svetový mier trojici činu pre seba a blížneho v neobmedzenom časopriestore je myseľ, slovo skutok, aby hlasne kričali wáááu.
Poriadna robota sa chváli sama.
S pozdravom a úctou Anna Matejová
