Bielu farbu nahodí príroda, keď napadne sneh. Človek to automaticky pomenuje zima. Príroda sa prikryje bielou snehovou perinou. Človek žije ako príroda. Len cez prírodu človek môže pochopiť dokonalý Boží systém. Sviatočnú, zdravú bielu farbu, človek na seba nahodí trikrát v živote. Je to znak prekonaných troch brán základu kolobehu života, aby človek žil plodne. Poďme sa pozrieť, ako môžeme vidieť svoju plodnosť života v bielom.
Prvýkrát sa človek oblieka do bieleho rúcha, keď chce prijať sviatosť krstu. Sviatosť krstu cirkev udeľuje, keď je človek batoľa. Vždy sme batoľaťom, keď strácame nad mysľou kontrolu. Múdrosť je zmrazená, príroda vyzliekla všetky listy zo stromu, padá sneh. Stíš sa, udržuj si v plnom zdraví svoju myseľ. Maj myseľ pod kontrolou. Si v božej sýpke.
Druhýkrát sa človek oblieka do bieleho rúcha , keď chce prijať sviatosť oltárnu. Sviatosť oltárnu cirkev udeľuje, keď je človek deväťročným žiačikom. Vždy sme žiačikom, keď nás slovo raní. Múdrosť je zranená, príroda sa v jari neprebudila. Strom vyschol. Stíš sa, aby si v plnom zdraví mal, alebo hľadal chápajúce slovo, slovo človeka usmerní do zdravého pohybu.
Tretíkrát sa človek oblieka do bieleho rúcha, keď chce prijať sviatosť manželstva. Sviatosť manželstva cirkev udeľuje, keď sa človek zamiluje do človeka a chce s ním žiť večne. Sľubujeme si, že sa budeme ctiť, o seba starať, v každom psychickom aj fyzickom nalomení zdravia, až kým nás smrť nerozdelí. Čo musíš – traja zamrznutí zasiahnu plnou silou. Múdrosť je zranená, človek nevie ovládať svoju fyziku, časom zlomí aj psychiku. Človek zostáva neplodný. Traja zamrznutí narobili škodu. Pomenujme správne troch zamrznutých: „Myseľ, slovo, skutok.“ Stíš sa, aby si v plnom zdraví overoval slovo. A slovo sa skutkom stalo, aby slovo rodilo nové možnosti napredovania ľudstva. Tak si svoje leto plodne využil. Aktivoval si bunky- svoju dušu poznaním. Pracuješ s božím oplodnením.
Štvrtýkrát rozžaruješ svetlo života, keď ďakuješ za úspech, stal si sa uznávaným majstrom. Tvoje okolie vďaka tebe napreduje. Chýry o poznaní sa šíria svetom v neobmedzenom časopriestore. Stačí sa stíšiť, aby si telepaticky naberal informácie z neobmedzeného časopriestoru. Žneš dokonalosť božiu v obore, v ktorom si zotrval.
Človek žije rutinu života. Žneš, oslavuješ svoju úrodu v neobmedzenom časopriestore.
Prvýkrát si pochopil, že biele rúcho je pokojná myseľ, prekonaná zima, kde príroda spí spánkom pokoja. Pracuješ s božou sýpkou. Aktivuješ svoje bunky.
Druhýkrát si pochopil, že biele rúcho je zdravý rozum človeka- pochopené slovo- prebudená nová jar, kde všetko klíči- prichádzajú nové a nové nápady. Pracuješ s božím osivom. Tvoje bunky prehovorili v tebe.
Tretíkrát si pochopil, že panenské biele rúcho nevesty treba plodne formovať- opeľovať, udržať rovnováhu v prírode. Polievaš matku zem svojimi slzami, učíš svoje ruky pretekárskemu výkonu, podľa slov a slovo sa skutkom stalo. Žiješ leto svojho života. Overuješ slovo receptúr- plodnosť chuti ľudského života. Si včela, ktorá opeľuje, to čo s láskou robíš. Pracuješ s božím oplodnením. Tvoje telo sa učí koordinovanému pohybu.
Štvrtýkrát oslavuješ svoje rozžiarené telo. Telo sa pohybuje koordinovane. Žiariš pre všetky časy: minulé, prítomné, budúce. Prekonal si troch zamrznutých, aby si oslavoval svoj skutok v neobmedzenom časopriestore. Žneš dokonalosť božiu.
V Bardejove 7.10.2019
