Slnko skalu rozpustí.

Slnko skalu rozpustí

Slnko skalu rozpustí, voda ranu zocelí.

Hľadám s citom učenie, viem že tu je, aj bude.

Cit je všade vo všetkom, zbytočné je trápenie,

slnko v noci oddýchne, ranným lúčom šteklí ťa.

Tajné dvere v srdci otvorí, lúčom lásky vyzve ťa.

//:Slnko rukou skalu pohladí, pevnosť tečie, topí sa,

mocná dúha človeka, slávi krásny jasný deň.

Luna vodou čistí ťa, slovo hýbe človeka,

skutok drží silnú moc, noc je pravdy víťazom.

vrchol slova dvere otvára, cit lásky vyznáva.://

Čas plynie, príde ráno a tak kráča nový deň.

Minie naše trápenie, slnko bolesť roztaví.

Chladná bolesť beznádej, zmizne chladný, biely sneh,

dávaj pozor voda je, pravda plní len pranie.

Chyť sa v srdci nádeje, mesiac mení trápenie.

Pozri hore na mesiac, vždy po nebi putuje.

Nosí v sebe lúč pravdy, pravda má svojich hostí.

Pravda s citom vínom je, hreje vínom nádeje.

Rozžiari ti očí, sluch, počuť vôňu, slinu, chuť.

Pravda kráča s úsvitom, túžbou v srdci po pravde.

Človek v pravde graduje, otec pravdy slnkom je,

každý svojim dychom zrie, svoju pravdu posunie.

Vysoko na oblohe, pestún všetkých sleduje.

Čas pod dekou strávený, v plnej krásnych nádejí,

strávi kopec kamenný, faloš márni, mizne tieň.

Slnko krúži vysoko, moje telo spozná tieň.

Skalami deň nás hostí, číra voda čaká na hostí.

Dobrý nápad teplou dekou, v žiari slnkom nádejou,

zrelým vínom viery overí, vzácnou vodou pre hostí.

Cit lásky otvoríš, zmysly v sebe posilníš.

Príde nápad skala rozliata, čistá voda prameňa.

Slnko skalu rozpustí, ranou rosou zmysly osvieži.

Zahoď všetko trápenie, noc je mesiac mení sa.

Ty nájdeš nové učenie, to je láska praveká.

Slnko skalu rozpustí, voda v žilách valí sa.

Mesiac splnom pravdy je, Matka pravdy praveká.

Pýtaš sa ma, kto som ja? Tma a nový nov pre teba.

Nápad pobozká ťa na líce, tretia štvrtina zdraví ťa.

Cit človeka zrkadlí sa v mesačnom splne,

Spinkaj môj čin úspechu, dorastajúci mesiac začína.

S Pozdravom a úctou Anna Matejová