Pane bože, Tvoja dokonalosť je večná, Ty nás čakáš za pochodu na hranici našej bezmocnosti. Chceš od nás, aby sme stíšili genetické telo, a tak počuli Teba cez svoju dušu.
Ty nám dávaš na výber, ponúkaš katalóg možností, ale genetické telo ovládame sami. Sami si potrebujeme uvedomiť, aby sme rešpektovali príkaz a postavili sa na medzu (emócia nie), kde s určitosťou vieme, že ďalej už nie je nič, ale stojíš tam Ty sám- čakáš má. Tam stojíš Ty s otvorenou náručou. Trikrát si nám k dispozícii a vedieš nás nekonečným bludiskom.
Prvý krát, keď ma trápi myšlienka, som bez cieľa. Chcem prísť k tebe čistý. Viem, že nesmiem nič očakávať, lebo vložím do novej nádeje vírus – diagnózu, tak ohrozím najmä seba.
Druhýkrát ma čakáš na hranici, keď ma prepadne emócia zúfalstva, slovo skutku v mojich rukách neprúdi: „ A slovo sa skutkom stalo.“ Prosím o trpezlivosť, kým sa naplní moja energia skutku a v praxi budem zvládať maratón povinností, kde sa odo mňa očakáva spokojnosť: „Mať rešpekt pred technológiou slova“.
Tretíkrát ma čakáš na hranici, keď sa stávam majstrom skutku. Žehnáš mi takých žiakov, akú poslušnosť a trpezlivosť som mal Ja: „ Aké požičaj, také vráť.“
Viem a uvedomujem si, že stojíš tam stále, keď mi príde nová zákazka, aby som vedel siať – myslieť- hľadám slovo – nápad, vtedy si so mnou prvýkrát, hľadáš a vyberáš so mnou Amorov šíp lásky. Overujem slovo v praxi – rastiem, trénujem, pestujem, si tam so mnou druhýkrát, aby si zo mňa urobil majstra skutku. Všetkým, ktorí túžia po rýchlokurze, obúvam im sedem-míľové čižmy, učím ich, ukazujem im, tak napĺňam sýpku, kde každé naplnené slovo sa preukáže vo večnosti, si tam po tretíkrát, aby si so mnou oslávil celistvosť diela.
Večnosť znamená, tu začneš – štartuješ = úvod, je tam priebeh – tréning = jadro a odovzdanie, tu končíš = záver. Zostáva nám jedno – rešpekt pred pohybom energií.
Prvýkrát mi predstavuješ prúdenie vetra, učíš ma vnímať jeho hlas. Predstavíš mi ho vo vánku i v najväčšej sile- hurikán, aby som pochopil prúd myslenia. Tak použijem prvýkrát Tvoj dar: „Slobodnú vôľu,“ stretnúť sa s tebou, aby si mi ako nebeský otec pomohol nájsť môj Amorov šíp lásky. Práca so vzduchom, ktorý sa mení na silu pohybu vetra.
Druhýkrát mi predstavuješ prácu s vodou. S prvou kvapkou vody, z ktorej je náš pod, slza a mení sa na perlu úsmev – šikovnosť, prax slová. Alebo sa ukáže prekrútené slovo, ktoré naberie na takej veľkej sile ako je cunami. Tu stojíš a čakáš, kedy použijem druhýkrát tvoj dar: „Slobodnú vôľu“ a začnem tréningom v praxi, aby maratón povinnosti voči dielu šípu lásky, som urobil čo najpresnejšie. Vidím a uvedomujem si, že je to hra s vodou a môj úmysel potrebuje byť pevný ako nádoba, aby sa nevyliala ani kvapka, len vtedy moje dielo bude svietiť všetkými farbami ako diamant.
Tretíkrát sa ukáže či ťa matka zem prijala- zarodilo sa, žnem, alebo matku zem nemohlo spracovať – človek ktorý nemá trpezlivosť ukazovať a vyvráti ťa ako lávu, sopku. Čas ťa nájde, odmení ťa za tvoju čestnosť. Zatratí ťa, za zneužívanie slová. Tu stojím a tretíkrát čakám, že použiješ svoj dar: „Slobodnú vôľu,“ aby si stál v strede ako strom poznania, ktorý odovzdáva úrodu svojej plodností a napĺňa svoje sýpky.
Tu stojí tvoja svieca, stráž jej plameň za jasných podmienok. Tvoje poslanie na zemi.
S pozdravom a úctou Matejová— Anna Matejová