Slovo vernosť, nájsť na vyššej úrovni myslenia. Zachytiť hĺbku týchto slov, ktoré boli našimi predkami nazvané „muž a žena.“ Na začiatku bol pomenovaný muž ako Adam, a ženu, spoločníčku Adama nazvali Eva.
Poďme sa pozrieť bližšie na slovo muž. Povedzme si ho aj obrátene žum. Tu počujem zvuk áut, prebehne okolo mňa, ako myšlienka. Slovo muža má byť klepot motora. Kde je ten motor? Ako ho nazvali ľudia? Motor je duša, chlap pre telo. Nazvali ho Adam. Čítaj odkaz našich predkov, slovo Adam odzadu: „ma da.“
Najprv prichádza slovo, ktoré sa nám nepáči. Je to pokrokový materiál. Keď zoberieme fakt, prepojenia rebra Adama, spojenie duše človeka pre telo, dnešný človek by to pomenoval elektrický kábel. To, čo sa ti nepáči, potrebuješ stíšiť, použiješ chránené územie elektrického kábla nazvaný nulák. Štartuješ energiu svetla z duše do tela. Najprv ti zasiahne cievy. Slovo cievy máme v odkazovom slove: „CIRKEV.“ Poukladáme si potrebné písmenka z odkazu cirkev: „CIEV KRV!“
Tu si uvedomujeme dutú žilu, odkysličenú krv v cieve – mŕtve spermie. Potrebujeme telo stíšiť, plače tam naša Eva ako bábätko, eeeva eeeva … . Bunka vylúčila nepotrebné splodiny. Zapíname v sebe vysávač, ktorý používame pre- dýchavaním, nešpiň sa výkalmi, späť do konečníka to nepôjde.
Pomalým stíšeným dýchaním, pomáhame krvi dostať sa do srdiečka, okysličiť krv v cievach. Emócia nie zasahuje vlásočnice dutej žily. Pomalým pokojným dýchaním, dostaneme krv do dutej žily, a dopravíme krv do srdca. V pľúcach nastáva radosť: „hlas muža,“ rýchleho motora: „žum, žum, žum.“
Spracovaná emócia dostáva telo do pohybu. Radosťou sa ozve žena – telo človeka nazvané Eva, ako hlas píly ave, ave, ave. Zaznieva slovo Eva odzadu.
Pochopené slovo sa nazýva okysličená krv – zrelá spermia. Naučené slovo – remeslo, voláme donosené dieťa. Pozrime sa bližšie na slovo žena. Poskladáme si z odkazu, slovo žena: „Nežná“ – každý odborník „nežne „ hladí svoje dieťa, dielo svojich rúk – remeslo.
A je čas pôrodu, keď človek precitne, začínajú pôrodné bolesti. Odborník sa stretáva s rôznymi ľuďmi. Stáva sa hrdinom, keď nájde žiaka, ktorý hltá jeho vedomosti. Žiak nachádza nové možnosti, až prerastie učiteľa.
Náš nežný cit, potrebuje súrne chránené územie, ktoré sme nazvali „nulák „. Poznáme ho pod slovom ďakujem.
Okolo odborníka sa zoradila trieda – blížni človeka. Učiteľ vidí, hmatateľne počuje, ďakuje za žiakov, ktorým jeho dielo vonia, chutná, myseľ im spolu hrá na jedných vlnách.
Ale aj hmatateľne vidí, počuje kritiku okolo seba. Mysľou sa za nich modlí, aby našli zrelú vôňu a chuť. Rešpekt pred dokonalosťou.
Emócia „nie „ prichádza ako zasiate semeno, o ktoré sa staráš. Keď slovo pochopíš, to semeno vzklíčilo – použil si fázu svetla. Keď poznáš slovo, staráš sa o klíček, až vydá ovocie. Zrelé ovocie a zelenina je len dočasu. Rýchlo podlieha skaze. Preto ďakujme, aby sme si vychutnali sutinu a semená zrelého zrna, ktoré ostanú na roky. Je to druhá elektrická fáza pohybu.
Slovo úprimného ďakujem, pokorou sa zbavujeme sutiny a zostáva nám zrno. Slovo prosím a ďakujem nazývame chránené územie „nulák“.
Slovo, ktoré tvorí recept, projekt, návod na použitie voláme nebeský otec. Kúsok z neho máme v duši, ktorú naši predkovia nazvali Adam, ktorý je našim mužom, dokonalým internetom pre telo: „Prvá fáza.“ Prvý rad, v ktorom potrebuje každý sám vystáť, nájsť svoje svetlo. Realizované slovo naši predkovia nazvali remeslo. Skrýva v sebe nebeskú Matku, praktizuje naše telo menom Eva. Eva je zrelá žena vtedy, keď vie nežne svoju profesiu podať – trénované remeslo. Pracuje s druhou elektrickou fázou, druhý rad, v ktorom naberáš cit.
Prejavená vernosť mužovi – našej duši, zasiahne vlásočnice dutej žily, dutú žilu. Dáva do poriadku cievy. Prejavená úcta žene zasiahne srdce, a dáva do poriadku aortu, tepnu a vlásočnice tepny. Odovzdá kyslík bunke.
Preto buďme rozumní pre zdravý vývoj človeka.
S pozdravom a úctou Anna Matejová— Anna Matejová