Človek začína v školských laviciach, preto zmením autosugescie aj pre deti:
- Som supermanom
- Zvoní zvonček na hodinu vyučovania
- Sadám, všetci sadajú do lavíc, každý má svoje miesto a čas – jasle, škôlka, škola, stredná škola, vysoká škola, život tvorivého človeka
- Každý čaká na nové vzdelanie – pokrok
- Príde pán učiteľ – učiteľka
- Rozpráva, a žiaci s otvorenými ústami počúvajú
- Rozpráva každý deň to isté – pravda – vzorec je len jeden
- Chcem sa to naučiť, chcem byť taký dobrý ako učiteľ
- Chcem byť inteligentný
- Vyžaduje to moju vytrvalosť
- Preto potrebujem pochopiť hĺbku učiva
- Až sa to naučím, viem to odrecitovať aj o pol noci
- Dosiahol som úspech v učive, môžem kraľovať: myšlienkami, slovami, skutkami, svojou odbornosťou
- Mám zdravú psychiku a fyziku spojenie s Bohom – mám dokonalý internet vo svojom obore.
Každý žiak čistého srdca pátra po inteligencii. Postupné kroky sú deťom známe, ako sa stať dobrým hrdinom dňa, týždňa, mesiaca a roka. Chce to od nás vytrvalosť tréningu, aby sme úspech dosiahli.
Je to aktuálne aj dnes? Vyhrá inteligencia človeka, alebo dennodenná opakovaná lož?! Duch človeka načúva bunkám, tak ako vesmír slúži Bohu. Prečo vesmír funguje, ale človek Božie dieťa – človek nespracováva informácie? Boh má vesmír v obrích rozmeroch, človek má vesmír – bunky v miniatúrnych rozmeroch. Sme kópia Boha, Božieho systému a nedisciplinovanosť človeka podkopala Božiu autoritu:
1. kňazi, keď za človeka mysleli, strašili ho čertom, na miesto toho, aby stíšili ľud, aby počul Božskú dobrotu.
2. politici, keď rozhodovali, čo je pre človeka dobré a čo je zlé. Zabudli na disciplínu pozitívneho slova.
3. keď sme slovo mali overovať v praxi, našli sme výhovorky ako sa nedá, podceňovali sme sami seba a blížnych, zneužívali človeka, pre svoje osobné ciele a výhody.
4. K odbornosti sme sa osobne nevypracovali, stačilo vedieť zneužiť výnimočných ľudí, ktorí sa chceli v živote uplatniť.
Tak detičky moje, aké vzory života máme? Hon za peniazmi bezcenného človeka!
- Každý chce byť supermanom – dieťaťom Božím
- Už nepočuť zvonček, človek sa v dnešnej dobe nevie stíšiť
- Už nevidí v živote svoje miesto – svoj čas na pokrok
- Už stráca nádej na nové vzdelanie – plodnosť života
- Už nevidí pána učiteľa – učiteľku – prijatie blížneho
- Už sa rozhlas, televízor nedá počúvať – nahradený pán – učiteľ, učiteľka zmizlo pokrokové slovo, počuť len blud dookola
- Točí sa už rok to isté bezvýchodiskové dookola, Božie nadšenie človeka už rok nepočuť
- Nechceme to, čo je prijať, nechceme sa to učiť, jasne vidíme, počujeme vinníkov predchádzajúcej doby. Nechajme ich zomrieť a nech žije čas pokroku modernizácie
- Je výnimkou počuť hlas, ktorý hovorí, že prišiel súdny deň, že nastúpi skutočná inteligencia človeka
- Vyžaduje to vytrvalosť, aby krok v novej dobe bol úspešný
- Zvládnuť tlak pokrokového učiva, aby všetko bolo tip – top
- Tak si ustelieme na ružiach, pretože vieme, čo je trň – neférovosť a čo je ruža Boží základ
- Nastúpi inteligencia doby pre nové hodnoty človeka v mysli, v slove, v skutku, v dosiahnutej odbornosti
- Osláviť v sebe Boha zdravú psychiku – Ducha človeka a zdravú Fyziku bunky človeka.
Nová doba vyžaduje čestnosť, poriadok vždy tu bol, je a bude – Boh obloha – Univerzum, kde všetko funguje v obrích rozmeroch a človek – Božie dieťa má len svojmu Otcovi načúvať, aby aktivoval svoju originalitu: myšlienkami, slovami, skutkami pre získanie odbornosti.
Nikto nie je kópia, každý človek je originálny a predsa sa všetci máme orientovať podľa štrnástich autosugescií novodobej krížovej cesty.
S pozdravom a úctou Anna Matejová www.immanuel.eu
Vlková 05.01.2021