- Immanuel - https://immanuel.eu -

Rozhoduješ sám, kam kráčaš

Rozhoduješ sám, kam kráčaš.

Túto cestu som vnímala od malička. Do brán skúšok som vkročila pred tridsiatimi rokmi vstupom do manželstva.

Prvý krok, ktorý môj manžel nevedel rešpektovať bol môj smiech. Nad všetkým som sa vedela hlasito zasmiať a svet bol gombička, činnosti som veľmi ľúbila.

Po týždni manželstva kolegyne v práci mi povedali, že som sa veľmi zmenila. Smiech stíchol, na mojej tvári zostala vážnosť a zo všetko zodpovednosť. Môj manžel mal vždy výstižný argument, ktorý má v slzách zamestnával.

Tak sa pridružovali diagnózy a veľakrát som počúvala vetu v nemocnici: „…neverím, že vy ešte žijete.“

Dnes viem, že stíšenie, je napojenie na Adamove rebro, zapnutie motor duše- rešpekt červenej na križovatke- klopanie božích mocnosti, aby človek napredoval: vo vede, technike, pokroku a tak prijal vývoj napredovania.

Smiech je nádych slnečnej liečivej energie človeka. Kde je smiech tam sú nové nápady, ako si zjednodušiť prácu, aby svet ju mohol prijať ako krásku prítomnej chvíli.

Do dnešných dni všetko sa mi splnilo o čom som snívala v detstve. Pochopila som aj sni, ktoré boli živé a stali sa. Čo všetko som počula keď som tíško načúvala?

Mnohokrát som vnímala niečo, bytosť s ktorou som si vymenila zopár slov.

Častým mojim stretnutí bolo v kláštornom kostole, kde bytosť pristupovala pri podvihovaní chleba a vína. Podala mi vysokú palicu so slovami: „pás moje ovečky, pás moje baránky.“

Na túto vetu som po dlhom čase odpovedala Ja v Bazilike pri podvihovaní chleba a vína:
„čo s tou palicou?“

Tá bytosť sa okamžite po starom pristúpila ku mne a povedala: „svoje ovce si napásla, nechaj napásť ovce ostatných, každý má svoje ovce- myšlienky, slová, skutky.“

Dnes viem, že človek je dokonalá bytosť. Potrebuje prejsť večným súdom. Tu a teraz dávaj lásku, otvára sa ti raj- zdravie, šťastie, psychická pohoda- obnova tvojho chrámu- tela- nevesty – ženy pre tvoju dušu- Adama, ženícha muža, vysloboditeľa božieho. Nájdeš ho v sebe vždy vo svojej tichosti.

Každé tvoje políčko nie, tvoj pocit klope volá ťa boh, otvoríš mu dvere?- je to tvoja tichosť, úmysel riešiť, rešpektovať svoj obetný stôl, keď sa na našej ceste objavujú váhy pocitu nie.

Ináč za priestupok pomnožíš plesne , kvasinky, do ciev sa ti dostáva energie kovu nie svetla, tak ti upcháva cievy, rakovinu. Čas ťa odhalí.

Každé tvoje políčko áno, tvoj pocit klope volá ťa boh, zatvoríš dvere?- je to tvoja tichosť, úmysel zatvoriť jadro energie, aby sa zdravo vyvíjalo, rešpektovať svoj obetný stôl, keď sa na našej ceste objavujú váhy pocitu áno.

Ináč je to záťaž čo spôsobuje starnutie, narušuje imunitný systém, spôsobuje zápalové procesy. Spáliš cievny systém. V cievach je príliš veľa slnka- jadrovej energií.

Každý človek má byť sám sebou. Prejsť testami ľahkej mozgovej disfunkcie, aby svoje ľahšie problémy mohol doriešiť za svojich vyvolených stoštyridsaťštyritisíc minút.

Tak dať možnosť aj písmenom Herodes, čo v špirále čítam: „or des eh.“ Podľa mňa je to ničivá sila bunky skúške do dvoch rokov. Sila vôle sa prejaví aj na fyzickom tele- zničenie genetických kódov- resetovanie nefunkčných programov vo fyzickým tele- Ján Krstiteľ.

Krstiteľ v špirále čítam: „ti strek ľ.“

Tak prichádza Ježiš Kristus do božieho chrámu. Napaľovanie programu z ľudskej tichosti- z duše- obnova bunky.

Preto budujme svoje chrámy- domov duše. Človek prijal stav manželský pri spojení: spermia+ vajíčko+ duša. Čo boh spojil, človek nech nerozdeľuje. Dávajte pozor na svoje chrámy, je to nevesta, žena ktorá ťa nikdy nepodvedie, pretože táto dvojica je od tvojho zrodu spojená.- Je to tvoj vesmírny volant. Ostáva len veta: „miluj svojho blížneho, ako seba samého.“- brzdný pedál tvojej vesmírnej rakety. A keď to nejde, je tam veta: „v pote tváre budeš jedávať svoj chlieb každodenný.“- plynový pedál tvojej vesmírnej rakety.

Koľko dni ste bojovali zo svojim životom. Kto je váš duchovný učiteľ? Koľkokrát ste mali dušu na jazyku?

S mojim duchovným učiteľom som sa stretla vo sne po siedmych rokov plazenia sa v uzučkým tunelom za svetlom, kde som došla na koniec tunela. Je to tomu dvadsať rokov, kde si pamätám sen: „Keď sa vrátim na zem, všetko porozprávam ľuďom. Bytosť, ktorá má sprevádzala odpovedala mi: Keď sa vrátiš na zem, nič z toho si pamätať nebudeš. Ja som jej odpovedala: Ale aj tak všetko rozpoviem ľuďom. Bytosť mi odpovedá: Zobuť sa, je tri hodiny ráno.“
Odvtedy tam chodím a učím sa o nesmrteľnosti. Chcem to odovzdať ľuďom, je to pre tých čo hľadajú riešenie- nesmrteľnosť, nie úkryt pre svoju špinu- seba zničenie.— jimmy