Čerpanie múdrosti s nočných príbehov- sen
Bývali sme u pána, ktorý mal prenajatý dom. Vrátil sa náhodne z ciest. Poprosil má o kapustovú polievku. Ja som mu odpovedala, že sme nevarili, ale je tu vajíčková polievka z haluškami. Hovorí, dám si ju. Polievku som naliala na pekáč, pozreli sme na seba a zhodne sme sa, do mikrovlny, nedá sa dať. Na stole som prelievala polievku do malej nádoby. Keď som dvihla nádoby, zistila som, že je veľká škvrna na obruse od polievky. Obrus som dala dole a na podiv, stôl sa mi rozletel na dvoje. Bol tam iný pán, hovorím mu: „Rozpíľte tieto dva kusy, nech to upraceme. Bolelo má to, že nič nie je tak ako má byť , bol tam neskutočný neporiadok, keď som sa obzrela okolo seba. Rukami som prešla taškami, ktoré boli neupratané, nevybalené. Pán doniesol pílku a pýta sa, ako chcem rozpíliť tento rozlomený
stôl ? Tu som si všimla, že tie dva kusy boli veľmi hrubé. Hovorím mu, rozpílite ho na troje, aby sme to vedeli hodiť do pece.
Takto a podobne začínajú moje ranné písačky. Príbeh, plný sklamania, ale v mojej mysli sa vynára toto:
Naše genetické telo mame požičané od našich láskavých, alebo pudových sexuálnych rodičov. Máme prenajaté bývanie- naše telo. Naše myšlienky prichádzajú a odchádzajú veľkou rýchlosťou. Sú to hudobné programy našich svalov, ktoré zachytáva náš maják naše myslenie, kde sa odráža od všetkého čo má prvok uhlík. Dvojicu nášho dychu. (vydychujeme kysličník uhličitý, nás zaujíma uhlík).
Náš nájomca, naša myseľ, pri výdychu púšťa do priestoru spojitosť siedmich pečatí. Upozorňuje univerzum na naše nečítanie duchovnej knihy, ktorú voláme biblia. Keď to pre istotu hodíme do siedmeho pádu: s bibliou- BOSI BULI.
Boso do vody, na svoj každodenný krst- hľadať riešenie, aby sme našli ducha svätého- napredovanie. Tíšenie je narábanie stuhnutou energiou nevedomosti. Prejsť do svojich komôr srdca (vo svojich srdciach sa modlíte) na duchovný internet, aby sme stiahli novú verziu prítomného programu.
Kapustová polievka:
Každý hospodár vie, ako treba chrániť kapustu pred motýľmi, lebo ich larvy kapustu celú ojedia. Naše negatívne myslenie- larvy a túžba po kráse- motýľ. Každý človek je ako krásny motýľ, ktorého obdivujeme viac, alebo menej.
Vajíčková polievka z haluškami:
Vajce – ľudská aura. Halušky, človek sa nepoučí zo základy biblie: miluj blížneho svojho, ako seba samého- brzdy pedál a v pote tváre budeš jedávať svoj chlieb každodenný- plynový pedál. Roby zo svojej energie nepoužiteľnú- halušky.
Prelievanie nádob:
Človek všetko robí najlepšie ako vie- pýcha. Pekáč na ktorom človek zhynie. Nádoba na polievku- energia, ktorá sa prelieva, chce náš čas náš pokoj, aby sme našli správny recept.
V čom má pripútanú lásku svojich vlastných chutí pridá, preťaží a tak ničí celkový recept.
Všetko máme robiť k spokojnosti energií: ja, ty, on, ona, my, vy, oni, ony. Hlavne nevyvyšovať sa, neporovnávať sa, je to prudký náraz seba zničenia. Každý je originál, slúži ako váhy na listovanie v knihe poznanie, otváranie sedem pečatí. Surfovanie po internete, aby každý jedinec dosiahol spokojnosť. Splnil poslanie tu na zemi. Našiel svoj recept, na svoju chuť, kde láme a hosti zo svojho chleba ostatné energie. Je to práca, činnosť ktorá má zmysel, krásu funkčnú energiu pre zdravý a správne riadenie našich emócií, pre plnosť nášho času.
Rozliata polievka.
Človek svojou kritikou, nespokojnosťou rozlieva. Ničí svoj plášť, svoj obrús. Mrzí ho, chce ho vyprať. Stiahnutím obrusu, stôl sa rozletí vo dvoje dosky nášho kríža. My ľudia len špekuláciou obchádzame daný zákon biblie. Pílime svoj obetný stôl, na malé kúsky, prijíma to len naša pec- jadro bunky a hryzie naše svedomie ničí jadro bunky.
Rozpoltený stôl:
Dva kusy, drevo a rameno kríža. Dva ruky, dva pracovné týždne. Mnohý z nás majú pracovný čas, krátkeho a dlhého týždňa.
Krátky týždeň má svoj stred. Stredu a štvrtok. Katolícka cirkev raz v roku volá tieto dni: popolcová streda a zelený štvrtok.
Popolcová streda:
Je čas použiť staviteľský kameň nášho srdca. Naše emócie rázne hovoria nie. Tu v našom Ja jasne vidíme konečnu vystupovať, do mrazivých kopcových hôr sa ďalej ide pešo. Sú to veci neprebádané vašimi blížnymi. Ja za tým niečo krásne, musí mať to vesmírnu a univerzom potvrdenú informáciu zákona. Miluj blížneho svojho ako seba samého- brzdy a plynový pedál- v pote tváre budeš jedávať svoj chlieb každodenný. Tak sa vyberieme do púšte hľadania a poznávania cez svoje srdcové komory.
Bez lásky sme pílou, ktorá nás rozreže na tri časti. Jedná časť je naša duša. Druhá čas je náš zničený chrám, kde sme si ho požičali najali iné gény, aby sme s nimi pracovali. Tretia časť, otvárajú za nami spomienky, dianie ktoré sny sme nechali len tak, zdali sa, nedotiahli do konca. Práca so staviteľským kameňom ostala neurobená- netúžiť riešiť, nepočúvať svoje srdce.. Chytiť svetlo, ale zostať v tme? Jedna časť enormne svieti- prehrieva sa stráca pružnosť a druhá časť hynie v tme- nepoužitá, stuhnutá energia nášho tela.
Pravidlo zákona, nesmie sa kritizovať, ale tíšiť sa. Spoznávať nami zničený stôl, skladať pazzle.
Zelený štvrtok- nová JAR:
Deň za dňom letí a prichádza veľký týždeň. Najväčšie sviatky roka. Začínajú sa zeleným štvrtkom, aby sme prekonali sami seba, naše problémy nás posúvajú k napredovaniu, tak prichádza nová jar, nový začiatok ALFA. Láska je pevný základ našej ľudskej civilizácie. Tak nájde človek svoju OS, aby staval len s vierou, vnútornou silou človeka, ktorá funguje len a len v tichosti.
Je to poistka, pre naše raniteľné telo. Pri našich nadmerných žiadostiach vypína sa poistka, aby jadrová energia nespálila telo. Spáli a naruší časť buniek, voláme to oslabený imunitný systém. Svojou tichosťou dvíhame stýkač, spriechodňujeme neviditeľnú jadrovú energiu v tele. Poradí si s každou špinou. Treba vedieť, že človek je pánom svojho tela- vesmíru a velí bunkám- mikrovesmíru. Dobrí pocit je dostatočné rozpínanie vesmíru. Zlý pocit je chýbajúca energia, nami zadržiavaná energie. Dostatočný počet materiáli na novú výpravu, obnovovanie bunky.
Náš dlhý týždeň
Zostalo nám krásnych päť dní: pondelok, utorok, piatok, sobota a nedeľa.
Zlomené kusy stola som prikázala píliť na tri časti. Prečo? – aby vošli po pece. Našej jadrovej energie. Každý kus sa z niečoho skladá. Má jemné funkcie, dielce.
Dráma veľkého piatku pre katolíka sídli hlboko zakorenená. Tu je všetko opísané vo veľkých mukách. Ja už nechcem strašiť nikoho a preto použijeme neverca, človeka bez chute, ale vie že to treba, že to tak funguje. A či sa mu to páči alebo nie, ide robiť, veď je človekom, ktorý papa z rukami a spí v mäkkej posteľnej bielizne- žiariace oči každého zdravého jedinca. Všetko krásne a funkčne potrebuje našu lásku- jemnosť, naše ruky- hmatateľnú vieru, čakať na naše čisté myšlienky z univerza cez náš vesmír- nádej.
Sedem pečatí sa mihlo a v tomto a každom jednom mojom príbehu.
Obrus- prvá pečať a dvakrát pílenie rozpolteného stola = sedem.
Rozpoltený stôl- naše emócie dobrá a zlá.
Pílenie na tri časti:
Dobro: vieš, učíš, teóriu a odovzdávaš semená práce svojim blížnym.
Zlo: nevieš, učíš sa teóriu, spoznávaš teóriu, tak tvoje Ja rastie, až raz zarodí.
Len tak špinu upraceme- nechuť- tma- diagnóza, slzy- použitie múdrosti, materiálu na napredovanie- obnovu bunky, aby sme sa vedeli plne smiať v prítomnej chvíli- plný počet zdravých buniek.
Riadenie emócií, nie je ľahká záležitosť, ale je to isté ako riadiť auto cestnou premávkou.