Až niečo vyvyšuješ, programuješ si samotu.
Až niečo ponižuješ, programuješ si žiaľ.
Až niečo hovoríš, že sa nedá, nenaučíš sa, knihu poznania si neotvoril, na cestu života si nevykročil, odhadzuješ od seba Amorov šíp lásky. Programuješ zlosť.
Čokoľvek sa ti nepáči, je to tvoja životná cesta, každodenné tvoje originálne presýpacie hodiny, kde sa potrebuješ stať ovcou – každodenná paša – zamestnanie: „narodenie malého Ježiška,“ – prekonať zimu, aby prišla nová jar, leto a zrelosť jeseň – samota: „ukrižovaný Kristus.“ Potrebuješ sa rozdávať iným, aby ste utierali každému slzy z jeho očí. Ale potrebuješ jedno: ,, chcieť,,- použiť dušu.
Tak použiješ vetu:
Na začiatku bolo slovo Boh – bohatstvo osobnosti hľadaj.
A to slovo bolo u Boha – láska k činnosti k človeku, zaprieť sám seba.
A to slovo bolo Boh – vydržať až do cieľa.- Preteky života.
V Bardejove: 12.11.2012— Anna Matejová